Pozývame vás
na 19. ročník
festivalu Capalest

BYŤ DNES UMELCOM ZNAMENÁ USTAVIČNÚ KONFRONTÁCIU S PRÍŤAŽLIVOSŤOU A ZÁROVEŇ ODPUDIVOSŤOU „ĽAHKÉHO“ UMENIA…

Roland Barthes Michelangelovi Antonionimu

Problém spočíva v tom, že som si nikdy nevedel predstaviť, že raz odídeš… pamätáš na naše stretnutie v Moliėrovom divadle, bol tam vtedy aj Milan Kňažko… na naše dobrodružné putovanie po viacerých francúzskych mestách, kde si ohromoval publikum svojou dokonalou francúzštinou, svojím zmyslom pre humor a svojím nadšením… A tá séria príhod na Montmartri, v noci, keď sme šli do kabaretu, potom hľadanie hotelíka, kde si býval po vojne… a kde som postrehol v kútiku tvojho oka veľkú slzu… Nikdy som nemeral čas a jeho tok, ktorý nás rozdeľuje a neodvratne unáša smerom k budúcnosti, a tento rok zrazu prudký náraz: odišiel si…

Koľko ráz som nastúpil do výťahu, čo ma vyviezol k vášmu príbytku, tam hore. ‚Tu si doma,‘ vravieval si mi.  A nečakane, pre mňa nečakane, si nastúpil do toho druhého výťahu, čo ťa pomaly, jemne spustil pod zem… Prepáč mi, Albert, tie slzy, ale naozaj vyvierali zo srdca… priamo zo srdca… ktoré sa zovrelo pri pohľade na tvoj odchod. Len mamin odchod znamenal  rovnako tvrdý úder…

Tak či onak, pripravili sme aj tento ročník festivalu… tentoraz bez tvojej prítomnosti, bez tvojich vzácnych rád, ktorými som sa vždy riadil, ako som sa riadil radami Pierra Seghersa v Molièrovom divadle.

Festival sústredený na básnikov, ktorých sme vybrali, tento rok sú to slávni frankofónni belgickí básnici a pri výbere tých slovenských sme sa inšpirovali antológiou súčasnej slovenskej poézie, ktorá vyšla v gréčtine a zaujímavo ju zostavila poetka a prekladateľka Mária Ferenčuhová. Festival bez veľkých koncertov… čosi ako oslavu jazyka, ktorý si tak miloval a pre ktorý si toľko urobil. A my dvaja zostaneme spolu… ten, kto veril v nebo, a ten, kto v neho neveril…